Po ceste poslušnosti smerom k láske hľadám jednotu...
Túto vetu som si zostavila v prvých dňoch môjho 10 mesačného pobytu v Holandsku.
Vtedy som si začala viac uvedomovať, čo pre mňa znamenajú hodnoty, s ktorými som tam prišla. Prostredie ma prinútilo...
Mala som blízko pri sebe ľudí, ktorí zmýšľali často inak ako ja.
Ich hodnoty boli iné... a stáli si za nimi. Považovali ich za správne, dokonca humánne.
Je naozaj zaujímavé ako rozdielne môžu vnímať ľudia humánnosť.
Najmä tí, ktorí nemajú poznanie o Bohu.
Často sme sa spolu rozprávali... Prešli sme snáď všetky citlivé témy súčastnosti... eutanázie, potraty, čistý vzťah pred manželstvom, umelé oplodnenie, rozvody, pornografia, načo potrebujem Boha, načo cirkev, homosexualita, drogy, alkohol, ...
V týchto témach sa vždy našlo niečo, kedy bol môj pohľad iný ako pohľad ostatných.
Stávali sa tiež situácie, kedy som vedela, ze nemám konať ako väčšina.
Stávali sa tiež situácie, kedy som vedela, ze nemám konať ako väčšina.
So svojimi slovami a konaním som veľa krát vyznela nehumánne, ako spiatočník alebo zaritý konzervativista. Takéto zistenie vie s vami riadne pohnúť...
...najmä, ak ste navyknutý na prostredie, kde s vami všetci súhlasia....
Tak nastáva čas skúšky...
Keď sú všetci proti, ...vtedy je perfektný čas hlbšie pochopiť pravdy, ktoré sa mi do srdca zapisovali už od mala...
Zapisovali sa tam výchovou mojich rodičov, duchovným vedením, ale aj vlastným objavovaním. To všetko mi vybudovalo koreň...
...koreň, ktorý sa zakorenil v Bohu...
...a tak, keď prišli búrky, tlaky, zmätok, nepochopenie z okolia... môj koreň mi pomohol stáť.
Kvôli tomuto koreňu, som sa nemusela zmietať.
Možno som v ňom počas skúšok nenašla odpovede na všetky momentálne otázky... prišiel aj zmätok, aj strach...aj pocit vlastnej malosti...
Možno som v ňom počas skúšok nenašla odpovede na všetky momentálne otázky... prišiel aj zmätok, aj strach...aj pocit vlastnej malosti...
No bol dosť pevný na to, aby som sa nedala niečím bezhlavo strhnúť. Mala som tak priestor na uvažovanie, ....čo je vlastne vo veci.
Búrky, skúšky nie sú príjemné. V takom čase vyplávajú rôzne veci z vnútra na povrch. Človek si tak uvedomí aj svoju slabosť ...a má možnosť zistiť v čom je jeho sila.
Keď žije s Bohom pochopí, že keď prídu v živote situácie, v ktorých bude slabý, bojazlivý a neistý, nemá zúfať ...ani sa zľaknúť seba.
Takto som si mnohokrát zažívala to, že sila sa prejavila v slabosti ( 2Kor 12, 9).
Ovocím toho bol pokoj, radosť, odvaha, dôvera Bohu ...a tak aj sebe.
Všetky takéto skúšky môžu očistiť a prehĺbiť postoje.
Uvedomujem si vďačnosť svojim rodičom, blízkym aj vzdialeným ...ľuďom ktorí mi pomáhali (aj pomáhajú) zapúšťať korienky k Bohu... aby som nestratila smer.
Tak veľmi sa radujem a ďakujem Nebeskému Otcovi za tento čas skúšok....
...vďaka za skúšky, ktoré upevňujú naše korene ešte viac.