nemám kedy....
Michel Quoist
Pane, mám kedy
Všetci ľudia sa ponosujú, že nemajú dosť času. To sú tí, ktorí
pozerajú na svoj život príliš ľudskými očami. Vždy máme dosť
času, aby sme splnili to, čo od nás žiada Boh. Musíme však byť
dokonale prítomní v každom okamihu, ktorý nám poskytuje.
"Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri.
Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. (Ef 5, 15-17)
Vyšiel som z domu, Pane.
Po ulici chodili ľudia.
Odchádzali,
prichádzali,
náhlili sa,
bežali.
Bicykle sa náhlili,
vozy sa náhlili,
autá sa náhlili.
Ulica bežala,
mesto bežalo,
celý svet bežal.
Bežali, aby nestratili čas,
bežali za časom,
aby ho dohonili,
aby čas získali.
Do videnia, pane, odpusťte, nemám kedy.
Prídem druhý raz, nemôžem čakať, nemám kedy.
Nemôžem to prijať, nemám kedy.
Končím tento list, nemám kedy.
Rád by som vám pomohol, ale nemám kedy.
Nemôžem premýšľať, som rozptýlený, nemám kedy.
Chcel by som sa modliť, ale nemám kedy.
Ty im, Pane, rozumieš, nemajú kedy.
Dieťa sa hrá, nemá kedy, neskôr.
Školák musí písať úlohy, nemá kedy, neskôr.
Študent má svoje cvičenia, nemá kedy, neskôr.
Mladík športuje, nemá kedy, neskôr.
Mladoženáč má nový dom, musí ho zariadiť,
nemá kedy, neskôr.
Otec má deti, nemá kedy, neskôr.
Starí rodičia majú vnúčatá, nemajú kedy, neskôr.
Chorí majú svoje trápenia, nemajú kedy, neskôr.
Zomierajú, nemajú …
Už je neskoro, už vôbec nemajú kedy.
Takto, Pane, všetci bežia za časom.
Prechádzajú životom bežiac,
štvaní,
zmietaní,
preťažení,
pobláznení,
bezuzdní.
A nikdy nikde nedôjdu, chýba im čas,
i napriek všetkému snaženiu, chýba im čas,
veľa času im chýba.
Pane, azda si sa pomýlil vo svojich výpočtoch,
je v nich akási základná chyba.
Hodiny sú príliš krátke,
životy sú príliš krátke.
Ty, ktorý stojíš mimo času,
Ty s usmievaš, Pane,
keď vidíš, ako s ním zápasíme.
A ty vieš, čo robíš.
Ty sa nemýliš, keď ľuďom rozdeľuješ čas.
Každému dávaš potrebný čas,
aby vykonal, čo od neho žiadaš,
ale čas neslobodno strácať,
ani časom mrhať,
ani čas zabíjať.
Pretože čas je dar, ktorý nám ty dávaš,
dar pominuteľný, ktorý sa uskladniť nedá.
Pane, ja mám čas, všetok čas mi patrí,
všetok čas, ktorý mi uštedruješ,
roky môjho života, dni mojich rokov,
hodiny mojich dní, všetky mi patria.
Patria mi, aby som ich spokojne naplnil,
aby si ich naplnil až po samý okraj,
aby som ti ich ponúkol
a ty aby si premenil ich vodu na výborné víno,
ako si ju premenil kedysi na svadbe v Káne.
Pane, dnes večer ťa už neprosím o čas,
aby som mohol urobiť to alebo ono.
Prosím len o milosť,
aby som v čase, ktorý mi dávaš,
svedomite urobil to, čo odo mňa žiadaš.